Iránska Rada expertov v pondelok v ranných hodinách zvolila za najvyššieho vodcu krajiny Modžtabu Chameneího. Potvrdila tak „monarchistický“ prístup k voľbe hlavy štátu, keď sa priklonila na stranu syna predošlého vodcu Alího Chameneího, ktorého zabili pri izraelsko-amerických útokoch koncom februára.
Rada či zhromaždenie expertov je jednou z inštitúcií v komplikovanom systéme iránskej teokratickej vlády, ktorá je zodpovedná za voľbu najvyššieho vodcu – fakticky ide o titul hlavy štátu. Má 88 členov s titulom mudžtáhid (učenec islamského práva), ktorých preveruje Zbor strážcov.
Modžtabá Hosejní Chameneí (56) je po vzore otca islamský teológ a právny vzdelanec, podľa západných pozorovateľov je však doktrinálne tvrdší. Na rozdiel od očakávaní USA, že teokraciu zvrhnú protestujúci monarchisti žiadajúci „návrat kráľa“ Rezu Pahlavího, tak šiitská náboženská vláda upevnila svoju moc – a zrejme v tom bude pokračovať.
V otázke Iránu či islamských krajín všeobecne je zložité odlíšiť teologickú a právnu rovinu mocnárov a predstaviteľov administratívy. Islam sám osebe je totiž okrem náboženstva aj právny systém, ktorý má vplyv na medziľudské vzťahy, fungovanie inštitúcií aj spôsob uzatvárania medzinárodných zmlúv.
Monarchia ajatolláhov
Chameneí mladší podľa správ svetových médií nikdy nezastával oficiálnu funkciu. Reprezentoval však „moc za rúchami“, ako jeho zákulisný vplyv opísali americkí spravodajskí analytici v uniknutých správach, ktoré do roku 2009 zverejnil portál WikiLeaks.
Televízia BBC však upozornila na fakt, že Chameneího výber je kontroverzný, keďže sa Iránska islamská republika štylizovala do roly protivníka monarchického princípu. Výber najvyššieho vodcu sa má podľa vysvetlenia britskej stanice riadiť náboženskou pravovernosťou a overeným líderstvom kandidáta.
Druhý zo šiestich detí bývalého ajatolláha sa narodil 8. septembra 1969 v severovýchodnom meste Mašhad, z ktorého pochádza celá jeho širšia rodina. Stredoškolské vzdelanie získal na náboženskej škole Alavi v Teheráne, a v 17 rokoch slúžil v armáde.
Jeho služba pretrvávala v niekoľkých krátkych úsekoch počas iracko-iránskej vojny (1980-1988). Viac ako desať rokov po zničujúcom konflikte, ktorý nijak nezmenil rovnováhu síl na Blízkom východe, Modžtabá pokračoval v teologickom vzdelávaní vo svätom meste Kom.
Iránske médiá pripomínajú, že až do nástupu v roku 1999 nenosil odev klerika a nie je jasné, prečo sa v tak vysokom veku (vtedy 30 rokov) rozhodol pokračovať v štúdiách.
Prvýkrát sa dostal do pozornosti verejnosti počas prezidentských volieb v roku 2005, ktoré vyhral Mahmúd Ahmadínedžád, ktorého západné médiá označovali za „populistu“. Reformný kandidát Mehdí Karrúbí v reakcii na svoju prehru zaslal vodcovi Alímu Chameneímu otvorený list, v ktorom obvinil jeho syna zo zasahovania do volieb skrze Islamské revolučné gardy.
Tie mali spolu s mravnostnými milíciami Basídž podplácať náboženské združenia, ktoré údajne navýšili volebnú účasť a Ahmadínedžádovi zabezpečili víťazstvo. O štyri roky neskôr čelil Chameneí junior opäť rovnakému obvineniu.
Znovuzvolenie Ahmadínedžáda vyvolalo masové protesty po celej krajine, známe ako Zelené hnutie. Niektorí protestujúci skandovali slogany proti myšlienke, že by Modžtabá mohol nahradiť svojho otca ako najvyšší vodca.
Podobne ako jeho otec, aj Modžtabá by mohol ad hoc nadobudnúť titul ajatolláha – ktorý je určený pre učiteľov islamského práva vyššieho rangu. Všetci ajatolláhovia žijú v posvätnom meste Kom na juhu Iránu, ktoré sa tiež stalo terčom leteckých útokov USA a Izraela.
Títo prominentní učenci tiež vyberajú šiestich členov 12-člennej Rady strážcov, ktorá zase overuje bezúhonnosť členov Zboru expertov.
Chameneí bol počas svojho života údajne proti myšlienke, že by sa jeho syn stal nástupcom na poste hlavy štátu. Tvrdil to jeden z klerikov z Komu, hoci sa tak verejne nikdy nevyslovil.
Iránske zdroje magazínu Atlantic ho už pred mesiacom zhodnotili ako „najnebezpečnejšieho muža na svete“ a v odtajnených spisoch WikiLeaks sa v samotnom Teheráne sťažovali, že Chameneí mladsí nadobudol príliš veľkú moc.
Aj panarabská televízia Al-Džazíra považuje Modžtabu Chameneího za „prísnejšieho a ideologicky tvrdšieho“ klerika, než akým bol jeho otec. Podľa zdrojov katarskej stanice si však syn od nástupu Alího Chameneího v roku 1989 získal výnimočné konexie v štátnej správe a najmä v islamských Revolučných gardách.
Práve o tie by sa mohol opierať v prípade, že by ho niektorý zo starších klerikov obvinil z pokusu o návrat monarchie. Dynastiu Pahlavíovcov pritom celá islamská republika vníma ako nepriateľov režimu, z ktorých si jej predstavitelia údajne robia posmech.
Otázna je životnosť
Al-Džazíra však vyrukovala s tvrdením, že okrem prísneho vnímania islamského práva sa Chameneí mladší prezentuje aj ako reformátor. Je preto možné, že by niektoré represívne inštitúcie aspoň oslabil, ak by o výhodnosti tohto kroku presvedčil starších ajatolláhov.
Natíska sa však otázka, či to Chameneí stihne. „Každý vodca, ktorého iránsky teroristický režim vymenuje, aby pokračoval a viedol plán na zničenie Izraela, ohrozoval Spojené štáty, slobodný svet a krajiny v regióne a utláčal iránsky ľud, bude jednoznačným cieľom na elimináciu,“ avizoval izraelský minister obrany Jisrael Kac na sieti X.
K šokujúcim vyhláseniam sa pridal aj americký prezident Donald Trump, ktorý povedal, že USA by sa mali podieľať na výbere nového vodcu. Teherán to „kategoricky“ odmietol. Podľa iránskej teokratickej ústavy musia experti vybrať najvyššieho vodcu do troch mesiacov od uprázdnenia stoličky.
Zvolenie Modžtabu – ktorý podľa zdrojov agentúry Reuters nie je teológom, ale skôr mocnárom, ktorý zhromažďuje moc v zákulisí ako doterajší vedúci otcovej kancelárie – znamená posilnenie zástancov tvrdej línie, čo bude mať zároveň vplyv na vývoj vojny.
Len minulý rok prichádzal do úvahy jeden z vnukov prvého ajatolláha Rúholláha Chomejního. Teherán mal na výber z dvoch, pričom Hasan Chomejní je podľa západných hodnotení reformista, kým jeho brat Alí je konzervatívnejší. Ako však vidno na výbere Rady expertov, šiitskí učenci sa rozhodli pritvrdiť.
Revolučné gardy a pravidelná armáda Arteš v prvých dňoch vojny uzavreli Hormuzský prieliv medzi Perzským a Ománskym zálivom. Týmto úzkym hrdlom prechádza pätina celosvetovo obchodovaného objemu ropy, ktorú prevážajú tankermi.
Rapídne obmedzenie obchodu sa podľa „čínskeho Nostradama“ Süe-čchina Ťianga podpíše na klesajúcich arabských investíciách do amerického AI a technologického priemyslu, čo spôsobí prasknutie trhovej bubliny a oslabenie americkej ekonomiky.
Trhy pritom už stihli na uzavretie prielivu zareagovať. Cena ropy vystúpila nad 90 dolárov za barel, čo sa čoskoro prejaví na cenách palív, ktoré sa z tejto suroviny vyrábajú. Benzín a nafta majú zase vplyv na prepravu a logistiku, čo predraží prakticky všetky ostatné odvetvia od potravinárstva po kozmetiku.
Podľa Ťianga je toto cieľom iránskych „hardlinerov“: preťažiť svetovú ekonomiku (postavenú na dolári ako svetovej rezervnej mene) a zatlačiť ju na hranicu kolapsu – prípadne aj za ňu. Tvrdá línia v pondelok ráno presadila svojho reprezentanta, je preto zrejmé, že bude v tlaku na svet pokračovať.